Košicko – Pittsburghské teátro.

To čo predviedol pán Fico pred kamerami v Košickej VSŽ-ke bolo skutočne dojímavé teátro. Hlasom srdca presviedčal nie len seba ale aj všetkých divákov aký fantastický čin zase pre Slovensko urobil. USS-tiláci najprv dlhodobo avizujú, že odídu zo Slovenska a keď už je všetko pripravené tak pritvrdia muziku aby verejnosť s napätím očakávala ako to naša vláda spásy dá do poriadku. Utekalo sa do Pittsburghu z daní Slovákov, tvárilo sa ako sa ťažko rokuje, potom naspäť na Slovensko a nakoniec víťazoslávny monológ v pracovnom rúchu a s prilbou na hlave. Ak sa niekto otázkou opovážil naznačiť (ako napríklad moje riadky) či je to naozaj to najsprávnejšie riešenie, prirýchlo pán premiér zmenil rétoriku na agresívny podtón . . . nech sa nikto neopovažuje pochybovať . . . ! Zastrašovanie a sľubovanie ide nie len jemu ale aj celej vláde. Našťastie sme tu ešte takí, ktorí si svoj názor povieme slušne, nahlas a bez obáv. Samozrejme ani planým sľubom nedôverujeme. Ale aby som len nekritizoval, lebo to vie každý, doplním svoj článok aj myšlienkami a otázkami, ktoré sú nadhľadom nad celým akože vyriešením problému.

USS tu zostáva „chvala bohu“ až na päť rokov. Potom keď splní svoje ekonomické poslanie zisku, asi definitívne jeho manažment opustí Slovensko. To už pri moci nebudú zrejme ani Smeráci, takže im to môže byť jedno. Železná ruda je z Ruska údajne drahá, takže ideme voziť rudu spoza Atlantiku konkrétne z Kanady loďami do Hamburgu a odtiaľ pekne sprivatizovanými železnicami až do Košíc. Národná spoločnosť CARGO je pridrahá, jej členovia správnej rady predsa stanovili „trhové“ ceny prepravy. Ale aj to má trhovú logiku, veď práve ich sprivatizovanými prepravnými spoločnosťami sa bude železná ruda voziť do Košíc. Niekto čestný „z rezortu privatizácie“ možno napadne túto moju logiku presným vysvetlením, ale tak – či tak ešte viac zbohatnú Slovenský železničný oligarchovia a nie robotníci pracujúci na štátnych železniciach. O oceliarske výrobky je u nás a vo svete záujem, inakšie by tu USS nezostalo ďalších päť rokov, takže výroba je kvalitná a robotníci sa svojou prácou vyrovnajú hociktorým iným vo svete.

No musel to byť pre pána Fica ťažký boj uprosiť niekoho aby neodplával za more, lebo inakšie by sme tu asi do čista bez Američanov zahynuli. Uvažujem, či nebudeme uznávať manažérov USS za polobohov keď udržali toľko pracovných miest na východe Slovenska. Pripadám si ako občan rozvojovej krajiny, ktorá nemá vlastných ekonómov a manažérov, či študovaných ľudí schopných riadiť taký podnik akým je VSŽ. Osobne by som sa nehneval, keby si TOP pár ľudí z USS zobralo akurát tak svoje zisky a potichu sa spakovali domov. Vláda môže potom zriadiť nové ale hlavne štátne vedenie podniku a výroba pokračuje predsa ďalej. Teraz sa mnohí chytia za hlavu, čo sú toto za nezmysly, že určite USS investovalo obrovské peniaze do železiarní, že to by sa im muselo všetko vyplatiť, štát by musel podnik odkúpiť a tak ďalej. USS železiarne nepostavilo, nezaujíma ma ani to ktorá vláda a za čo podnik privatizovali (je to začarovaný kruh plný obviňovania), podstatné je to že zamestnanci vedia pracovať a majú čo robiť. To oni zamestnanci tvoria výrobu a nie neschopný USS manažment, ktorý pozerá iba na svoje zisky. To generácie pred nami postavili fabriku a nie kdejakí pochybní manažéri. Vtedy sa ešte plánovalo pre budúce generácie a nie iba na štyri roky volebného obdobia. Ktovie čo USS bolo ešte sľúbené alebo podstúpené ohľadom daní alebo životného prostredia, či odpredaja nehnuteľností a pozemkov v okolí Košíc za symbolickú cenu? Detaily sa nikdy nedozvieme, pretože to by nám otvorilo oči a prestali by sme všetci slepo dôverovať scénam z teátra alebo sa nenechali zastrašovať, keď položíme otázku na telo.

To aby fungoval podnik ako štátny si v prvom rade vyžaduje koncepciu kontrolného aparátu vlády nad vedením podniku. Štátne vedenie podniku zase nemôže kontrolovať vláda ktorá vzišla z vedenia strany podozrivej z netransparentnosti a ulievania štátnych peňazí do svojich účtov cez dosadené firmy. Verejné dôkazy na to nie sú, keby boli bolo by s nimi zle, ale to že vláda neprevzala podnik do svojich rúk iba potvrdzuje celú moju úvahu. Veď celý podnikateľský sektor nahlas volá po zrušení štátnych podnikov, pretože také šafárenie s peniazmi aké je v štátom riadených spoločnostiach si oni vo svojich firmách dovoliť nemôžu, lebo by speli akurát tak do krachu. Už je asi najvyšší čas skončiť s pokorným pätolízačstvom pred zahraničným investorom a začať ľuďmi kontrolovanou vládou (možno vzíde po najbližších voľbách) riadiť Slovenskú výrobu. Nejeden príklad máme pred očami, keď sa takýto investor prirýchlo zbalil, odišiel za hranice a Slovenským zamestnancom zostali iba nesplácané dlhy, prázdne vrecká a oči pre plač. Ak budeme donekonečna ustupovať nárokom a daňovo-prázdinovým požiadavkám zahraničných investorov, nemožno sa čudovať ak za nejaký čas, obrazne povedané budú pozerať na Slovenského robotníka iba ako na lacnú pracovnú silu ktorej treba reťazou uviazať guľu o nohu a nesmie sa sťažovať na neľudské podmienky v práci. Stále bude investormi vztýčený výhražný prst o odchode zo Slovenska a zvýšenie percenta nezamestnanosti. O životnom prostredí nehovoriac, veď investori tu rodisko nemajú, nežijú tu ich rodiny, nebudú žiť ani ich generácie a na dovolenku pôjdu určite tam kde je čistý vzduch.