slatincan

V utorok 16. júla 2013 pani Feldeková hovorila v rádiu Slovensko o odpočúvaní. Celý jej monológ si môžete Blogeri vypočuť na stránke RTVS. Mňa však rozčúlil Feldekovej kladný názor a pochlebovanie na odpočúvanie Americkými tajnými zložkami. Verejne sa snažila presvedčiť poslucháčov o správnosti takéhoto odpočúvania a zároveň si neodpustila trápne poznámky na adresu Snowdena. Vraj keď im teroristi zhodili dvojičky, tak sa odpočúvať musí. Ani nie je isté či im tie dvojičky zhodili teroristi, stačí trochu „zalistovať“ v internete na youtube a človeku sa ponúkajú veľmi zaujímavé informácie. Pekne zarýpla (ako sa na Feldekovcov patrí) aj do Komunistického bývalého režimu, keďže sa jej tu žilo tak zle aj s rodinou a nerozhodli sa emigrovať. V totalite sa zrejme necítila vo svojej koži a predpokladám, že podporila každú činnosť proti bývalému systému. Pani Feldeková stratila v sebe aj posledný kúsok empatie voči ľuďom, keď teraz v úplne iných farbách obhajuje činnosť, ktorú kedysi tak nenávidela. Egoisticky je presvedčená asi ako vtedajší verejní kultúrni činitelia o správnosti odpočúvacích praktík tajných vládnych aparátov svetových mocností. Aj oni, tak ako dnešné mocnosti sveta hlásali demokraciu a slobodu slova. Áno je to pravda, ale iba vtedy ak stojíte na správnej strane barikády. Zabudla totižto, že v dnešnej spoločnosti tak ako aj vtedy, žijú aj ľudia apolitickí, uznávajúci ľudské hodnoty založené na rodinných vzťahoch a priateľstve. Keď sa však dozvedia o tom, že ich súkromie môže beztrestne narúšať niekto odpočúvaním a sledovaním elektronickej pošty, prebúdza sa v nich ten istý pocit aký mala pani Feldeková pred rokom 1989. A ak je tu naozaj demokracia, tak nie každý občan predsa súhlasí so zriadením spoločnosti v ktorej žije. Veď na Slovensku ešte stále žijú ľudia, ktorých zmyslom života nie sú len peniaze a vidina zisku. Nemusia mať kladný vzťah k USA, Bruselu a kapitalistickej spoločnosti tak ako Feldekovci. Proste má rád svoje súkromie a život v skromnejších podmienkach. Ak im však zoberie režim aj slobodu, je iba otázkou času, kedy sa karta znovu zvrtne a z disidentov sa stanú noví verejní a kultúrni činitelia.